Moja malinká záhradka bola rôznorodá. Niektoré rastlinky v nej boli už roky a niektoré som doplňovala postupne. Obvykle mi ich darovali susedky, keď prerieďovali svoje záhony. A tak sa z mojej záhradky stala akási džungľa všeličoho.
Jedného dňa nám dcéra oznámila radostnú novinu- že čaká bábätko. Ako správna budúca babička som hneď začala uvažovať, kde bude dieťatko tráviť čas. Našla som vhodnú izbu, aj priestor v nej, Pobyt vonku je samozrejmosťou a tak som sa rozhodla, že časť mojej záhradky nebudú tvoriť kvety, ale trávnik. Dieťatko predsa potrebuje priestor.
- Hneď som sa aj pustila do práce. Vytrhala som zopár kvetov aj s korienkami. Darujem ich susedom. Manžel vyrovnal plochu záhrady a vysial trávu. Naša záhrada bola pripravená na príchod bábätka. Aspoň sme si to mysleli.
Jedného dňa prišla na kávičku suseda, ktorej som sľúbila kvety. Čudovala sa, že také pekné rastlinky likvidujeme. Zdôverila som sa jej s dôvodom našich záhradných úprav.
- Pozrela sa na moju záhradku a nespokojne skonštatovala, že mám síce nádherné rastliny, ale mnohé z nich sú jedovaté a pre deti nebezpečné. Vytreštila som oči! Také niečo som veru nedomyslela.
Ďalší deň som sa vybrala do knižnice a vrátila som sa s niekoľkými publikáciami o rastlinách jedovatých, alebo dráždivých.
Rad radom som prechádzala rastlinku za rastlinkou.
- Ako prvú som s ťažkým srdcom zlikvidovala moju milovanú konvalinku. V tieni stromu mi každý rok prinášala nádherné voňavé biele kvietočky. Aj veľké zelené listy po odkvitnutí pôsobili dekoratívne. No žiaľ- zdravie dieťaťa je na prvom mieste a milá konvalinka opustila moju záhradu.
- Rovnako obstál aj každú jar prenádherne žlto kvitnúci zlatý dážď. Musel preč.
- Prekvapením pre mňa bol aj nútený odchod tisu obyčajného. Tak pekne sa mu u nás darilo.
Viac som ich našťastie nenašla. A tak čakám spokojne na prírastok do rodiny.