Každý z nás bol dieťa, ktoré muselo dennodenne dochádzať za školskou dochádzkou. Sami dospelí si pamätajú, že väčšina vecí, preberaná na vyučovaní, im z hlavy vyšumela alebo nemali žiaden dôvod svoje poznatky nejako pretaviť do reálneho života. Aj keď to na Slovensku ešte neexistuje, vidina vyučovacích hodín s praktickými znalosťami sa stáva čoraz reálnejšou. Môžu za to nie len učitelia, ale aj celkový stav spoločnosti, ktorý vyžaduje jedincov gramotných v mnohých smeroch. Nemali by ste byť len študentom politológie, aby ste mali aký taký prehľad o situácií a možnostiach v demokratickom štáte.
Právo je dôležité
V charte pre ľudské práva sa akosi samozrejme spomína právo na spravodlivosť a odcudzuje sa akékoľvek násilné, neetické a protizákonné konanie. Aj keď sa to zdá ako jednoduché učivo, často nemajú žiaci na stredných školách žiaden názor na korupciu alebo prevraty odohrané v minulosti. Žijú síce v prítomnosti, no bez znalosti dejín, ktoré by ich poučili o živote v demokracii alebo inom politickom zriadení. 
Keďže mnohí v tomto období dosahujú hranicu plnoletosti, stávajú sa akosi ľahkým materiálom na spracovanie a nasmerovanie k preferenciám rôznych politikov, ale aj tém. Práve od toho by tu malo byť školstvo, ktoré sa nemá snažiť pripravovať len na výkon povolania, ale na život ako taký. Okrem otázok o riadení národu sa učitelia vyhýbajú aj ďalšej téme, a to zákonom a práce s nimi. Dospelí ale aj staršia generácia nevie, ako sa obrátiť na úrady, ako požiadať o pomoc alebo podať sťažnosť či trestné oznámenie. To všetko je v rukách platených právnikov, ktorí sa neraz snažia len zarobiť, alebo hájiť záujmy, ktoré sú cudzie ich klientom.
Obraz, ktorý sa nám práve vykreslil nie je dva krát lichotivý. Naopak, je odstrašujúci, nie len svojou nevedomosťou, ale hlavne ignoráciou zo strany tých najvyššie posadených, teda Ministerstva školstva. Aj preto by mali mladí študenti apelovať na riaditeľov a dovolávať sa svojej základnej možnosti a to vzdelávania.